Význam hry
5. mája 2016
Vzájomné porozumenie a komunikácia
5. mája 2016

Normy správania

Normy správania

Ako správne rozpoznať rôzne prejavy správania psa

Psi majú niekoľko prejavov správania, ktoré ľuďom prekážajú, sú pre nich nepochopiteľné alebo dokonca odporné (najvýraznejší príklad je požieranie výkalov). Psy však majú na svoje správanie dôvod. Nepripadá im, že robia niečo nesprávne a sú v rozpakoch, ak ich za to človek trestá. Ak budete vedieť, prečo psy určité veci robia, budete vedieť, ako v takýchto situáciách postupovať. Príklady prejavov psieho správania:

– hlasová komunikácia
– stráženie a vlastníctvo
– označovanie územia
– princíp hierarchického správania
– zvedavosť
– osobná hygiena
– návyky pri prijímaní potravy
– nutkanie prenasledovať korisť
– návyky pri spaní
– správanie pri sociálnej interakcii

Hlasová komunikácia
Psy majú v porovnaní s ľuďmi obmedzenú schopnosť vyjadrovať sa zvukmi. Viac sa spoliehajú na reč tela. Série zvukov, ktoré vydávajú, je skôr potvrdením reči tela než výrazovým prostriedkom. Psy tiež zavývajú a vrčia, ale štekanie je zvuk, ktorý psy bežne používajú, často za rôznych okolností, na vyjadrenia rôznych významov. Jedným z nich je napríklad strážny štekot, ktorým chcú upútať pozornosť. Štekanie je aj akýsi ventil na uvoľnenie pri hre alebo frustrácii.

Stráženie a vlastníctvo
Prirodzený pud psovi hovorí, že pokiaľ sa nechá iným psom pripraviť o potravu, zostane hladný. Tento pud sa niekedy prejaví aj ak ide o hračky a iné predmety, ktoré patria psovi; vzdať sa ich je známkou slabosti. Stráženie potravy alebo hračky, vrčanie alebo chňapnutie po každom, kto sa priblíži, aby mu ich vzal, je spôsob, akým pes vyjadrí “toto je moje a ty to nedostaneš”. Tento prístup však nie je vhodný pre spolunažívanie s ľuďmi. Domáce psy sa musia v ranom veku naučiť, že si majú nechať predmety odobrať, aby sa v neskoršom veku nestali agresívnymi. Občas pri hre môžete nechať neagresívneho alebo nepriebojného psa vyhrať “zápas” o hračku, aby sa zvýšila jeho motivácia hry, musí však ísť o výnimku, nie o pravidlo.

Princíp hierarchického správania
Domáci pes často pudovo smeruje k tomu, aby sa stal “vodcom” domácej “svorky”. Najsilnejšie zviera totiž dostane najlepšiu potravu, najpohodlnejšie miesto na spanie a možnosť na párenie a prenášanie svojich génov na ďalšiu generáciu. Divé psy žijú v spoločenstve, v ktorom sa usporiadajú podľa svojho postavenia, a sú podriadené vodcovi svorky. Dobrí vodcovia sa o svorku starajú, dbajú, aby všetci dostali potravu a bolo im dobre. Nie vždy však vyhovejú všetkým požiadavkám členom svorky, bývajú aj nekompromisní a tvrdí, keď treba udržať si autoritu. Vodcovia svorky rozhodujú, čo a kedy sa bude robiť. Majú dosť sily na to, aby získali úctu, nemusia sa jej domáhať týraním alebo šikanovaním svorky.
V domácom prostredí musíte trvať na tom, že vodcom ste vy a pes je podriadeným členom. Keď to bude inak, určite budete mať s ovládaním svojho psa problémy.
Keď k tomu dôjde, nie je všetko stratené. Hierarchia nie je u divých psov pevne stanovená a zmení sa pri zmene okolností. Je tu teda nádej aj pre ľudí, ktorých pes zatiaľ ovláda.

Nutkanie prenasledovať korisť
Ľudstvo domestikovalo a vyšľachtilo psy tak, že sa už príliš nepodobajú svojim divým predkom. Stále si však zachovávajú mnoho čŕt, ktoré z nich robia schopných lovcov. Lov možno rozložiť na nasledujúce etapy: stopa, pozorovanie, sledovanie, prenasledovanie, chytenie, zahryznutie, mykanie, usmrtenie, skonzumovanie. Všetky môžeme pozorovať aj u nášho vlastného miláčika. Rôzne plemená psov boli vyšľachtené na využitie rôznych častí loveckej postupnosti. Stavače a sliediče sú určené na vyhľadávanie, naháňače na prenasledovanie a teriéry na chytanie a lov najmä v norách. Pokiaľ nie je silný pud prenasledovať korisť usmernený do prijateľného pracovného správania alebo hier s hračkami, môžu psy získať zlé návyky a dostať sa do konfliktu za to, že naháňajú korisť, i keď to nemajú robiť (bežia napríklad za inými zvieratami, autami, bežcami a cyklistami).

Zbieranie informácií
Psy zistia mnoho údajov očuchávaním moču a výkalov iných psov. Nám sa to síce zdá odporné, pes však týmto spôsobom zistí, kto sa nedávno v danej oblasti pohyboval. Pachy po nejaký čas zotrvávajú a pre psa je očuchávanie akýsi “videozáznam” všetkého, čo sa na tomto mieste v minulosti odohralo.

Agresia
Pes úmyselne zaútočí iba vtedy, ak to pokladá za celkom nevyhnutné. Vo voľnej prírode je ublíženie druhému členovi svorky až posledným riešením. Mať vo svorke neschopného psa znamená o jedného člena menej na lov a na stráženie celej svorky.

Vzájomné vzťahy s ostatnými
Pes, ktorý nepredstavuje pre človeka a iné zvieratá ohrozenie, obvykle ich buď úplne ignoruje, akoby vôbec nejestvovali, alebo sa s nimi pozdraví s telom celkom uvoľneným, nie napätým. Tak by sa prejavil v prípade, keby naznačoval agresívne správanie. Chvostom bude kývať široko z boka na bok, na tvári bude mať šťastný “úškľabok” alebo pokojnú spokojnosť. Olizovanie je upokojujúce gesto, ktoré pes používa, keď oznamuje, že neohrozuje. Robí to preto, aby ho ten, koho olizuje, nenapadol.

Spánok
Psy strávia veľa času spaním, najmä zvyšujúcim sa vekom. To však neznamená, že u nás doma prespia celú noc, ako si to zvyčajne predstavujeme.
Keď šteniatkam a mladým psom pripravíte niečo na zábavu, keď sa zobudia (napríklad hračky), nebudú rušiť váš spánok. Mnohé psy rady spia pod niečím, čo im poskytne ochranu, napríklad pod stolom, posteľou alebo za pohovkou. Súvisí to zrejme s pudom, v nebezpečenstve “zaliezť do nory”, pretrvávajúcom z čias, keď sa šteňatá vychovávali v dúpätách.

Hra
Psy sú zvyčajne spoločenské tvory a zbožňujú spoločnosť iných psov, s ktorými sa hrajú. Lenže či sa dvaja psy budú znášať, závisí od toho, ako sa vzájomne zhodnú svojimi povahami, ako aj od spôsobu, ako sú jeden druhému predstavené. Niektoré psy sú plaché a boja sa druhých, zatiaľ čo iné sú extrovertné a rady sa zoznamujú s čo najväčším počtom ďalších psov. Podobne ako ľudia, aj niektoré psy sú schopné dobre komunikovať, iné sa dostávajú do ruvačiek a hádok, pretože nie je jasné, čo majú v úmysle. Znamenia a reč tela hrajú pri takýchto stretnutiach veľkú rolu a ukazujú, ako dobre bol pes socializovaný s ostatnými vo veku šteňaťa i neskôr.

Osobná hygiena
Málokto sa rád pozerá, ako si pes jazykom umýva intímne časti tela. Treba si však uvedomiť, že je to súčasť jeho osobnej hygieny. Väčšina psov je schopná udržiavať sa v čistote bez ľudskej pomoci, s výnimkou tých, ktoré trápia ťažkosti tráviaceho ústrojenstva a majú preto hnačku (najmä dlhosrsté), tučných psov, ktoré si na niektoré miesta nedočiahnu, a starších psov, ktoré už nie sú také ohybné. Takýmto psom treba pomôcť a denne ich omyť (v okolí konečníka a genitálií). Znečistené časti môžu napádať červy najmä vtedy, keď je horúco a v okolí je viac múch.

Požieranie zvyškov
Väčšina domácich psov dostáva potravu aspoň raz denne, takže inú hľadať nemusia. Ľudia si preto myslia, že psy nemajú potrebu loviť alebo hľadať zvyšky, a často ich za to trestajú. Kým nevyšľachtíme psy, ktoré budú mať so svojimi predkami len málo spoločné, budú mať aj naďalej nutkanie a túžby, ktoré ich predchodcom umožnili opatriť si dostatok potravy. Psy môžeme vychovať, aby nám nevykrádali kuchynský odpadkový kôš, ale ak máme doma nenapraviteľného zlodeja, radšej kôš dáme tam, kde sa k nemu nedostane.

Požieranie trávy alebo výkalov
Ak nás trápi zlé trávenie, užívame lieky. Ak majú pokazený žalúdok psy, žerú trávu, aby vyvrátili to, čo im v žalúdku prekáža. Ak pes žerie príliš veľa trávy, treba ho nechať vyšetriť veterinárom. Majiteľ psa by sa mal zamerať na podávanie komplexnej, vyváženej stravy, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny, prípadne podľa potreby kŕmnu dávku doplniť špeciálnymi doplnkami výživy, obohatenými napríklad o vápnik, biotín a komplex vitamínov, morské riasy, glukozamín a chondroitín, výťažky niektorých rastlín a pod. Váľanie sa vo výkaloch (a zvieracích mrcinách) je pudové nutkanie prekryť svoj pach predtým než zviera vyrazí na lov.

Hrabanie po vyprázdnení
Hrabanie trávy prednými i zadnými nohami po močení alebo ešte častejšie po vyprázdnení je ďalší spôsob, akým pes označuje územie; “vôňa” zanechaná pachovými žľazami na nohách, spolu s viditeľnou známkou – rozhrabaou zemou upozorňujú ostatné zvieratá na prítomnosť psa. Existuje aj iná teória: hrabanie je prejavom úľavy psa, že si vyprázdnil močový mechúr alebo črevá. Má to v sebe aj náznak uspokojenia, možno naznačuje, že mu prestal hroziť útok pri týchto činnostiach.

Zdroj: D. Taylor: Starostlivosť

Komentáre

komentárov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *